from Košice, Slovensko

O veľkých maličkostiach


Tie najkrajšie a najmilšie spomienky môjho detstva sa skladajú z momentov, ktoré vďakabohu neboli postavené na materiálnych veciach. Samozrejme, mala som svoje obľúbené hračky, bábiky, stále som v obchode pokukovala čo ešte by som chcela, tak ako všetky iné deti.


No skôr si spomínam na to čo ma vážne tešilo. Odmalička som zbožňovala kvety, hlavne tie lúčne. Vždy som mala ruky od púpavového peľu, stále som si robila kytičky lúčnych kvetín a doma som z oblečenia vždy vytriasla nejaké tie listy či kvietky. Aj tu pred sebou mám fotku malej, asi trojročnej Viki, na tráve medzi púpavami. Ako inak, úplne vysmiata. Kvety ma tešia dodnes a tak ako vtedy, aj dnes by som bola ochotná vrhnúť sa do záhradky pri bloku a ukradnúť si odtiaľ pivonku či ružu. Aj napriek zlým pohľadom starších susedov, či hmyzu, ktorého sa (okrem motýľov) dosť desím.

Taktiež si spomínam na množstvo výletov s rodičmi, dlhé cesty autom, kedy som sedela nalepená na okne a sledovala ako sa strieda príroda s mestami a dedinami. Ako staršia som sa niekoľko krát zamyslela nad tým, či existuje miesto na lúke, kde predtým nikto iný nestál a či by som bola vážne prvá. Viem, že by mi to do života nič nedalo, no bola to v tej chvíli veľmi pekná myšlienka, ktorú nosím stále niekde v mojej mysli. Dodnes pri každej ceste vlakom preferujem pohľad von. Nie len kvôli úzkosti a nepríjemným pocitom z ľudí okolo mňa, ale kvôli tomu, koľko krásy sa ukrýva tam vonku.

S tým ako moja nemateriálna závislosť súvisí cestovanie. Neviem, či vôbec môžem samú seba nazvať cestovateľkou, no milujem objavovať nové miesta. Kráčať novými mestami, lesmi, lúkami. Fotiť si každý nový výhľad a západ slnka, len preto lebo môžem. Jasné, nikdy tie fotky nevyužijem, no keď sa na ne spätne pozriem, nesú v sebe spomienky, ktoré sú niekedy tým najcennejším čo mi po niektorých ľuďoch ostalo. Ale to je na inú tému.

Ako som rástla, nejako som toto nadšenie z prírody, maličkostí a nehmotných vecí zanedbala a vypustila z hlavy. Mala som množstvo iných starostí, zaujímalo ma to materiálne, aby som nebola iná, či vytláčaná z davu. Jednoducho som sa snažila zapadnúť medzi ostatných. S odstupom času si uvedomujem, že mi to nikdy veľmi nešlo. A vlastne som za to aj rada.

Aj napriek tomu, že som sa stala závislá na tom materiálnom, ostala som "snílkom". Pri každej padajúcej hviezde som prekrížila prsty a prosila o veci, ktoré mi nikto nemohol len tak kúpiť či dať. Kým si iné dievčatá priali mať nový iPhone, ja som si želala mať kamarátku, ktorá to so mnou nevzdá.

Po všetkých tých sklamaniach a "zážitkoch" s údajnými kamarátmi a kamarátkami som si vybudovala až nezdravú nedôveru voči ľuďom.

V istom období som sa prestala zdôverovať aj tým najbližším so svojimi problémami a trápeniami, lebo ich vonkoncom nezaujímali. A úprimne, nezaujímajú ich dodnes. No tie ich som si musela vždy vypočuť, či boli menšie alebo väčšie. Držala som hubu a krok s ľuďmi, ktorí zo mňa ťahali čo sa dalo. Vedeli, že dám prvé aj posledné aby som ich potešila. Bola som ten typ človeka, čo dá darček aj v bežný deň, len aby niekoho potešil. Nie, nekupovala som si kamarátov, ale ak už som nejakých mala, rada som ich prekvapila a potešila.

Časom som však začala byť akási paranoidná, čo mi ostalo aj doteraz. Pri každom novom známom či známej ma po niekoľkých dňoch prepadnú tie isté myšlienky. Čo ak je ku mne neúprimný ? Čo ak mi klame ? Čo ak mu na mne absolútne nezáleží ? Čo ak moje tajomstvá posúva ďalej ? Čo ak...

Takéto "čo ak" sa mi podarilo prekonať len pri niektorých ľuďoch a myslím si, že je to tak správne.

Posledné mesiace sa snažím tejto všetkej negativity zbaviť najviac ako to len ide. Uvedomila som si, že ma ešte stále tešia tie isté maličkosti ako keď som bola malá. Vrátila som sa na úplný začiatok všetkého.

Začala som viac fotiť, viac si zapisovať svoje myšlienky. Sústreďujem sa na úplné drobnôstky v mojom živote, či už ide o spomínanú nočnú oblohu, alebo západy slnka. Tešia ma pradúce mačiatka, horká čokoláda, každá spadnutá hviezda a fialovo oranžové nebo pri západe či východe slnka. Svetlá pouličných lámp, analógy, krásne šálky a rôzne príchute čajov. Objatia. Bozky na čelo. Postrapatenie vlasov.

Ticho o tretej ráno, keď pijem kávu, na cudzom mieste s úplne cudzími ľuďmi, ktorí sú mi v tom momente rodinou.

Tieto maličkosti sú nenahraditeľné. A viac než dôležité.

Len vďaka nim sa viem opäť tešiť zo života o niečo viac.


4 komentáre

  1. Ja viem, že je to asi úplne odveci, ale aký si personality type podľa MBTI typológie? Ak si si tento test ešte nikdy nerobila, tak iba odporúčam; pretože o svojej osobnosti sa dozvieš fakt veľa. Ale zaujíma ma, do akého typu sa radíš ty — lebo v tomto článku som sa na sto percent našla a úplne mám pocit, akoby som ho do bodky písala ja. Od spomienok z detstva, cez pozeranie von oknom až po všetky otázky, ktoré sa mi ženú hlavou, keď spoznávam niekoho nového. A to sa mi takmer nikdy nestáva :D Takže budem rada, keď mi napíšeš, aký typ osobnosti si — a možno toho máme spoločného viac, ako sa zdá ❤

    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD "4 REASONS TO SWITCH TO NATURAL BEAUTY"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Noo, popravde tieto testy až tak neuznávam, lebo aj keď na mňa tie výsledky veľmi sedia, viem, že majú svoje úskalia (môžem ti poslať články ohľadom toho prečo nie sú až tak legit) ale ako, aj tak sa tým celkom riadim :) Som ENFJ, no veľmi som sa blížila k INFJ, takže asi nie som až tak extrovertná ako som si myslela :D

      Odstrániť
  2. nie nadarmo sa hovorí, že najkrajšie veci sú v živote zadarmo :) a jasné, že si môžeš hovoriť cestovateľka- veď ňou aj si :) z môjho pohľadu môže byť cestovateľ aj človek, čo ani nevytiahol päty zo Slovenska (či už nemôže alebo ho tie iné krajiny až tak nelákajú), ale cestuje možno len po svojom okolí, možno stále dookola na svoje obľúbené miesta... príde mi to, že je to skôr o tom, ako to vníma a prežíva... môžeš ísť na to isté miesto 100 krát a aj tak ťa prekvapí a stále nad ním žasneš....za to iný precestuje pol sveta a nedokáže ho uchvátiť a potešiť nič :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Máš pravdu :) Bohužiaľ mám pocit, že je momentálne nejako "internetovo dané", že cestovateľ, traveler, by mal mať prejdené iné krajiny, s čím tiež nesúhlasím. Mne stačí ísť do vedľajšieho mesta a dokážem sa z toho tešiť akoby som bola v inej krajine.

      Odstrániť

Instagram

bars ⋒ atelier. Theme by BD.