bars atelier

tvorené, písané a kreslené s láskou

Viki M.
Viki. 23 ročná študentka psychológie, milovníčka písacích potrieb a v neposlednom rade zakladateľka projektu BarsAtelier.
Košice, Slovensko

Prečo som zmizla?


Nádych. Výdych. Nervózne krúženie po izbe. Pár minút na balkóne, na čerstvom vzduchu a v jemnom vánku. Vraciam sa do izby, sadám naspäť k notebooku a začínam písať. Odznova.

Ako že to bolo v pesničke Robbers od the 1975?


A tak teda sedím a píšem, pretože kto vie, možno to je pre mňa nový začiatok.

Netuším ako to bude ďalej, možno to vyjde a možno nie. Ale ak to nevyskúšam, nikdy nebudem vedieť ako to dopadne.

Posledné mesiace mám akúsi osobnú krízu, a to nie len vo vlastnej tvorbe, ale aj v bakalárke, fotení, či dokonca v existencii. Odrazu mám pocit, že stojím na rázcestí a neviem, netuším, kadiaľ ísť. Ale idem. Do neznáma. No stále sa hľadám. Stále nemám poňatie o tom kým som, prečo som a kým by som chcela byť.

Z veľkej časti za to môže aj moja psychika, ktorá je tak trochu zaťažená karanténou. Nie všetky dni doposiaľ boli úplne ideálne a momentálne som zo zjavných dôvodov musela odložiť aj terapie. Aj napriek tomu, že samotu mám rada, byť celé dni medzi štyrmi stenami mi už tak veľmi neprospieva. Kto by to bol čakal, že sa začiatok tohto roka vyvinie práve takto.

Všetci sme sa predsa tešili. Nový rok, nová dekáda, tak krásne číslo. Ani sme sa nenazdali a svet nám z každej strany dáva facky. Popravde, ja mám tak trochu pocit, že sme si to zaslúžili. Áno, prakticky si za to môžeme sami. Nevážili sme si nič. Nevážili sme si prírodu, nevážili sme si jeden druhého. A zrazu, akoby mihnutím prútika sme sa objavili zavretí medzi vlastnými štyrmi stenami, s rodinou, partnerom, ale niektorí osamote a niektorí s toxickými ľuďmi. To čo pre nás všetkých bola samozrejmosť je odrazu luxusom, ktorý si nemôžeme dovoliť.

Spočiatku ma celá tá karanténa potešila aj napriek všetkému zlému čo sa v súvislosti s koronavírusom deje. Konečne predsa budem mať čas na bakalárku, na seriály, na samú seba. A aj keď veľmi rada trávim čas osamote, po všetkých tých dňoch, ktoré trávim doma, mám odrazu dosť. Zovšadiaľ sa na nás valí množstvo informácie čo máme robiť v karanténe, ako máme cvičiť, čo máme vyskúšať variť či upiecť, čo si máme pomôcť. No mňa tie všetky odporúčania akosi demotivujú.

Samozrejme, niekomu môžu pomôcť práve tipy a rady ako naložiť s toľkým voľným časom. No mňa to postupne začína viac a viac frustrovať. Možno aj to ma donútilo začať robiť niečo kreatívne, niečo čo som mala rada. Istým spôsobom sa "vraciam k základom" a k tomu, čo ma teší. Aj keď som si ešte nedávno myslela, že to nepôjde.

Od posledného článku som sa dlhšie odmlčala a popravde som nečakala, že by niekomu moja tvorba chýbala. No aj tak som dostala správy o tom, kde som, kde je blog a či je všetko v poriadku. Tak teda, som vám asi dlžná akési vysvetlenie.

Môj blog zmizol z jednoduchých dôvodov. Chcela som niektoré veci prerobiť a tak trochu som sa v tom všetkom stratila. Netušila som ako pokračovať, o čom písať, čo tvoriť. Uvedomila som si, že by som sa možno opäť rada venovala kozmetike, no zároveň som nechcela opäť padnúť do "materialistickej" tvorby. Nebavilo ma písať, popravde som ani nevedela spájať myšlienky do súvislých viet.

No čo ma opäť začalo baviť, bolo čítanie blogov. Sledovanie mojich "blogerských kolegýň" a toho ako sa ich tvorba naďalej vyvíja. A aj keď nie som práve ten typ čo zanecháva komentáre pod každým článkom, úprimne som sa tešila z toho ako sa im darí.

A práve zopár takých žien ma inšpirovalo k tomu, aby som si opäť sadla a ťukala do klávesnice. Na jeden nádych, tak ako kedysi, keď ma blogovanie nadovšetko bavilo. A presne preto tu dnes sedím. Prišiel nával energie, ktorá ma donútila opäť písať.

Čo sa tvorby na blogu týka, uvidím kam to celé posuniem. Opäť vzniká kategória Beauty, no nemienim na nej postaviť blog. Popri spontánnom fotení kozmetiky som si uvedomila, že možno ešte stále mám čo ponúknuť.

Tak teda, som späť a hlásim sa z mojej malej karantény. Zo životného obdobia, ktoré ma núti prehodnocovať viac než by som chcela.

Určite sa ale pýtate, kto sú tie ženy čo ma inšpirovali. Samé o tom pravdepodobne nevedia a bohužiaľ s nimi nie som ani tak často v kontakte, no ja ich jednoducho musím spomenúť.

1. Truwomanpink / @ifonka
Ivka je pre mňa obrovská bojovníčka, inšpirácia a nádherná žena a som nesmierne rada, že opäť píše. A hlavne, odrátavame mesiace do nášho októbrového stretnutia na koncerte The 1975 vo Viedni.

2. Ivanna Malik / @ivannamalik_
Jednoducho musím povedať, že pre mňa je Ivka tou najlepšou blogerkou v blogsfére. Do tvorby dáva samú seba a nejde len o plytké články či prosté prispievanie fotiek. To aké "positive vibes" dáva do éteru ma jednoducho nakoplo k tvorbe.

3. Simply Berenica / @simplyberenica
Last but not least, Berenica. Nie tak dávno sme zistili, že máme rovnaký typ osobnosti a poviem pravdu, nejaký čas som to aj trochu tušila. Jej tvorba je pre mňa istým spôsobom upokojujúca a pri článkoch si uvedomujem ako veľmi rozumiem tomu čo píše a ako sa s tým stotožňujem.

A jednoznačne musím dať do pozornosti jej tvorbu, nakoľko dizajn tohto blogu som si kúpila práve od nej prostredníctvom Etsy, kde ju nájdete ako @berenicadesigns . Aj to je totiž dôvod, ktorý ma vždy vracia k môjmu blogu, nakoľko sa neviem vynadívať ako esteticky pôsobí vďaka tak krásnej šablóne.

Tieto žienky nespomínam preto, že by som od nich potrebovala byť zdieľaná na Instagrame alebo niekde. Sú pre mňa jednoducho zdrojom inšpirácie, pozitívnej energie a hlavne robia z blogsféry lepšie miesto. A za to som im nesmierne vďačná.

Toľko odo mňa a čoskoro sa stretneme pri ďalšom článku.



Komentáre

  1. Ani si nevieš predstaviť, aká som šťastná, že si späť! Tvoje články mi chýbali <3
    Verím, že všetci túto karanténu zvládneme. Aj ja som si vravela, že budem mať konečne čas čítať a pozerať seriály a písať články, ale niekedy sa cítim naozaj demotivovane. Verím však aj na to, že do vecí sa netreba nútiť a je najlepšie, keď prídu prirodzene - ako napríklad chuť čítať alebo písať články :)
    To, že som sa našla medzi Tvojou inšpiráciou ma nechalo bez slov! Neviem, čo povedať a mám pocit, že jednodudeché "ďakujem" nestačí! Som Ti nekonečne vďačná a dojatá Tvojimi slovami a tým, ako vnímaš moju tvorbu! ĎAKUJEM ĎAKUJEM ĎAKUJEM <3

    IVANNA MALIK / prečítaj si: #BODYPOSITIVITY / sleduj ma na IG: @ivannamalik_

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ani neviem spočítať, koľkokrát som ti chcela napísať, že čo sa stalo s blogom; ale vždy som si povedala, že určite je za tým nejaký dôležitý dôvod, a že ťa nebudem zbytočne otravovať. A tak som iba dúfala, že sa jedného dňa vrátiš — a splnilo sa!
    Plne chápem, ako cítiš — ale ver, že to prejde. Hoci si nikdy nebudeš istá, či cesta, po ktorej kráčaš, je tá správna, dôležité je nespochybňovať svoje rozhodnutia a ísť ďalej. Ja tiež niekedy v noci, keď nemôžem spať, premýšľam nad tým, aké by to bolo, keby som ďalej pokračovala na škole a nevzdala to; alebo čo by bolo, keby som sa predsa len presťahovala do Anglicka ako som pôvodne chcela. Ale momentálne som viac než len rada, že som si to Anglicko rozmyslela :D Hlavne na seba netlač a rob veci tak, ako to cítiš!
    A ďakujem krásne za tvoje slová — ani si nevieš predstaviť, koľko to pre mňa znamená ❤

    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD ABOUT "17 THINGS TO DO IN QUARANTINE"

    OdpovedaťOdstrániť
  3. making me cry over here 😭😭😭
    úplne chápem a chvíľami aj zdieľam to že sa akosi nie vždy darí spájať dokopy myšlienky do supvislých viet. musíme si dopriať čas, čo sa momentálne naozaj učím aj ja. som strašne rada, že si späť and on your own terms!! 🧡🧡 oktober roztocime ako nikdy!!!!!!!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Kontaktný formulár