bars atelier

tvorené, písané a kreslené s láskou

Viki M.
Viki. 23 ročná študentka psychológie, milovníčka písacích potrieb a v neposlednom rade zakladateľka projektu BarsAtelier.
Košice, Slovensko

A Brief Inquiry Into University Life (Psychology Student Edition)


Ako to prežiť? Prvá otázka, ktorú som k téme univerzitného života a konkrétne štúdiu psychológie dostala. A budem úprimná, bola to aj moja prvá otázka po tom, čo som dostala rozhodnutie o prijatí. Ako to prežijem? Prežijem to vôbec? Čo ak to nezvládnem? Sklamem rodičov, sklamem hlavne samú seba. Je to vôbec dobré rozhodnutie?

Budem úprimná, hlavou mi vírili tie najhoršie možné scenáre, aké len mohli. Toľko krát som sa počas štúdia videla vyhodená, až to podľa mňa ani zdravé nie je. Ja a štatistika? Nebolo možné, že by som to nejak prežila. No som tu. Na konci bakalárskeho stupňa. Už "len" štátnice a bude na chvíľku kľud. Sama tomu akosi nedokážem uveriť, alebo vôbec spracovať to, že som sa dostala tak ďaleko. Viem, pre niekoho je Bc. nič a popravde ani mne to neotvorí už teraz dvere kamsi. No je to pre mňa veľký miľník, už len preto, že som to ja a moje psychické zdravie (zatiaľ) zvládli. A nakoľko by som chcela priblížiť svoju skúsenosť, dovolila som vám na Instagrame položiť mi otázky týkajúce sa štúdia na vysokej škole a konkrétne aj štúdia psychológie.

Ja sama som pred troma rokmi končila strednú, zmaturovala, urobila prijímačky na psychológiu, a popravde absolútne netušila do čoho to idem. Vedela som, že to bude náročné, ale aj tak ma to celé zaskočilo.

Ako teda taký akademický rok vyzerá?

Veľmi pekne zhrnula akademický rok a vysokoškolské štúdium @papcifusek vo svojom príspevku čo ma koniec koncov aj donútilo a nakoplo k dopísaniu tohto článku, za čo jej ďakujem.

Akademický rok má dve časti. Zimný a letný semester, väčšinou zimný od polky septembra do polovice decembra, kedy začína zimné skúškové obdobie. To trvá spolu s predtermínmi (skoršie termíny skúšok pre tých "šikovnejších")od polovice decembra až do druhého februárového týždňa. Vtedy začína letný semester trvajúci vo väčšine prípadov do polovice mája, kedy spolu s predtermínmi začína letné skúškové obdobie. Bakalárske práce sa odovzdávajú individuálne podľa jednotlivých univerzít, ja som mala to šťastie odovzdávať už koncom apríla a som nesmierne rada, že to mám za sebou. Obhajoby a štátne skúšky sa konajú väčšinou koncom júna, prípadne v augustovom termíne. Všetky tieto termíny sa líšia od od univerzity k univerzite či vysokej škole a tak to je tento rok aj s formou štátnic a obhajob - či budú ústne, písomné, osobné, virtuálne... No, uvidíme čo z toho vzíde.

Väčšina univerzít má systém troch typov predmetov. A-čkové, B-čkové a C-čkové.
A-čkové - povinné predmety, za ktoré počas štúdia musí mať študent všetky získané kredity
B-čkové - povinne voliteľné predmety, za ktoré počas štúdia musí získať študent určitý počet kreditov
C-čkové - voliteľné predmety ako napríklad telesná, účasť v spevokole či iné doplnkové predmety. Ide o kredity, ktoré nie je povinné získať, ale zídu sa v prípade ak počas celého štúdia nedostane z nejakých dôvodov potrebný počet získaných kreditov. 

Predmety môžu byť zložené z prednášok a "cvík - cvičení - seminárov", môže ísť aj o blokovú výučbu kedy počas jedného alebo viacerých dní sa prejde celý predmet v priebehu viacerých hodín. Napríklad sa môže istý predmet vyučovať len jeden deň v rámci semestra počas 6 hodín, alebo napríklad každý druhý týždeň, či raz za mesiac. Opäť je na vyučujúcom a študijnom pláne ako si to nastavia. Prednášky môžu byť povinné, obmedzené na 80% účasti na výučby, ale i úplne dobrovoľné. Cvičenia sú zväčša obmedzené na 2-3 možné absencie, prípadne žiadnu, ktorá sa dá nahradiť napríklad referátom - avšak len v prípade vážnych zdravotných či osobných dôvodov. 

Predmety môžu byť hodnotené pomocou písomnej skúšky, počtu bodov priebežného hodnotenia, či ústnej skúšky. Tu je opäť množstvo variácií, ktoré sa dajú využiť v rámci hodnotenia. Do priebežného spadá väčšinou aktivita, seminárne práce, zápočtové písomky či eseje. Písomná skúška môže byť či už formou testu, 10-20 otázok na ktoré máte 1 hodinu na vypracovanie, ale napríklad aj výber dvoch tém - okruhov, ku ktorým počas 1 hodiny máte napísať ideálne všetko čo viete. 

Ako zvládať tri roky štúdia, končiaci a celkovo? Rady a tipy?
Jednoznačne mi úplne najviac pomohol kolektív, ktorý som na vysokej škole neočakávala, že bude taký dobrý. Popravde, málokto s kým som v kontakte má dobrý či nebodaj pevný kolektív. Ten môj je najlepší aký som si mohla priať a vzniklo počas tých troch rokov mnoho úžasných priateľstiev. Je to istým spôsobom základ úspechu. Mňa osobne to veľmi motivuje v ťažkých chvíľach. Mnohí si navzájom pomáhame, zdieľame materiály a prednášky a celková spolupráca je silným oporným bodom celého štúdia. 

Základom všetkého je organizovanie. Času. Aktivít. Celého života. Pre mňa je základ dobrý diár - konkrétne Doller, v ktorom mám všetko. Jeden zápisník mám výlučne na všetky "prvé prednášky a cvičenia" počas ktorých si zapíšem všetky dôležité termíny, podmienky hodnotenia, témy a dátumy seminárnych prác či prípadnú povinnú literatúru. Doller je už len pre prehľad dátumov a akýchkoľvek iných osobných aktivít. Veľmi mi tiež pomáha mesačný kalendár, ideálne tlačený na A4, založený v šanóne, prípadne na stole aby som ho mala na očiach. Každý deň si odškrtnem a vidím, koľko času mi do čoho ešte ostáva. V prípade ak vám to nevyhovuje a chcete ísť digitálne, možnosti existujú. Google Calendar v spojení s ToDoistom je jednoznačne výhra. Oboje sa dá prepojiť navzájom, s mobilom a všetko spolu parádne funguje. O celom organizovaní sa z dôvodu dĺžky tohto článku rada rozpíšem inokedy.

Končiaci ročník... Z dôvodu bakalárky a štátnic ide o obrovský stres, no dá sa to zvládnuť. O práci na bakalárke by som mohla napísať samostatný článok, lenže to sa veľmi líši od jednotlivých odborov ale i tém. Hlavné je stanoviť si spolu s vedúcim/vedúcou bakalárky "deadlines" na jednotlivé časti - teoretickú a empirickú časť. Teoretická sa v mojom prípade odovzdávala do konca januára, prípadne konca skúškového obdobia zimného semestra. Hlavné je už po uznaní témy zohnať literatúru a v priebehu semestra začať čo to málo robiť, aby toho v januári potom nebolo príliš veľa. Ja osobne som mala tú výhodu, že v letnom semestri ma čakal len jeden predmet, takže času na bakalárku bolo habadej a dokázala som ju celú odovzdať tri dni pred posledným termínom odovzdania, čo beriem ako malé víťazstvo. S dobrými organizačnými skills (ktoré sa dajú samozrejme naučiť) sa to všetko dá zvládnuť bez väčšej ujmy na psychickom zdraví. Stíhala som popri tom aj Netflix, aj osobný život, aj eseje k poslednému predmetu. Čo viac som si mohla priať?

Najdôležitejšie je nevzdať sa a zotrvať. Hovorí sa mi to ľahko, no posledné tri roky pre mňa boli obrovskou skúškou trpezlivosti a mnohým skúškam predchádzali veľmi nepríjemné breakdowns. No koniec koncov sa na to pozerám s určitou hrdosťou. Prišla som až sem, pred štátnice. Tak už to teda nevzdám. Bohužiaľ, niekedy sa človek stretne s väčšou či menšou nespravodlivosťou, je však dôležité zaťať zuby a ísť. A hlavne, celé to je o individuálnej snahe. Tu už to nie je ako na strednej, že pri nevydarenom zápočte sa spojí celý kolektív a ide si vydupať opravný. Dobré vzťahy s vyučujúcimi vedia niekedy robiť zázraky, samozrejme v tom poctivom zmysle.

Dôležité je tiež dbať na seba. Nie je potrebné hnať sa za dokonalými výsledkami, ale ani držať sa na pokraji vyhodenia. Je potrebné nájsť rovnováhu, prijať to, že psychické či fyzické zdravie je dôležitejšie a má mať prednosť. Je nevyhnutné vedieť nájsť čas pre seba, osvojiť si aktivity na uvoľnenie, prípadne začať meditovať. Veľmi pomáha fyzická aktivita - či už na uvoľnenie napätia, ale aj z dôvodu mnohých dní a hodín presedených v škole či nad notebookom. Nájsť si hobby, naučiť sa relaxovať, či už pri filmoch, hudbe alebo seriáloch. 

Jedna vec, ktorá ťa počas štúdia zarazila?
Najviac ma asi zarazil fakt, že aj na vysokej škole sa nájdu ľudia, ktorí celý čas žijú z ťahákov a opisovania. Tým, ktorým sa to vypomstilo - gratulujem. Úprimne, sú prípady a okolnosti, kedy to chápem. Pri jednom zápočte, pri jednej skúške. Ale nie žiť z toho celý čas. Takíto ľudia podľa mňa nemajú čo na vysokej škole hľadať. A bohužiaľ sa to stále toleruje.  


V čom je psychológia náročná?
Je náročná z viacerých ohľadov. Hovorím však z pozície študentky, nie psychologičky, od tej mám ešte relatívne dosť ďaleko. Z pozície študentky je štúdium psychológie zložité z množstva poznatkov, teórií - aktuálnych ale i dávno prekonaných. Ide o celoživotné štúdium, celoživotné čítanie kníh a absorbovanie poznatkov a hlavne ich prepájanie. Avšak, ak je človek nadšencom psychológie, bude sa to učiť s určitou úrovňou radosti. Napríklad mňa celá psychológia fascinuje. Existujú predmety, ktoré ma uchvátili menej, ale aj tie, ktoré ma dostali, ako napríklad sociálna psychológia či vývinová psychológia, no len do konca obdobia mladej dospelosti. Potom to pre mňa jednoducho prestáva byť až tak zaujímavé. Avšak, niekto to samozrejme môže mať naopak. Určite je náročná aj z dôvodu potrebného rozhľadu a vyššej tolerancie voči rôznorodosti a individualite ľudí, s ktorými psychológ či psychologička bude pracovať. Samozrejme, každý má svoje zásady a hodnoty, no človek obmedzený na určité charakteristiky - či už v oblasti viery alebo orientácie, to podľa mňa bude mať v istých ohľadoch náročnejšie. Taktiež ide o schopnosť empatie, aktívneho načúvania a mnohých iných nevyhnutných schopností a vlastností, ktoré by psychológ mal mať. Samozrejme, veľa sa dá naučiť, avšak tak ako niekto nemusí byť dobrý v matematike nech robí čo robí, tak niekto nemusí byť vhodný na prácu či samotné štúdium psychológie. Jednoznačne nejde o nejaké čítanie myšlienok, alebo odovzdávanie zaručených rád čo robiť a čo nie

Plusy a mínusy štúdia psychológie?
Toto je veľmi veľmi individuálna záležitosť, pretože to čo mne vyhovuje alebo nevyhovuje na štúdiu, môže byť u niekoho iného presne naopak. No pre účel tohto článku sa to pokúsim zhrnúť a aplikovať to konkrétne na moju skúsenosť, na konkrétnej univerzite, v konkrétnom kolektíve.

+ Spoznala som mnoho úžasných ľudí či už v rámci ročníka, o ročníky nižšie či vyššie. Jednoznačne ide o úžasných, ambicióznych mladých ľudí, ktorí budú vo svojom povolaní vynikať.
+ Aj napriek nedostatočnému množstvu praktických predmetov som nadobudla viacero praktických skúseností a zručností, či už v rámci blokovej výučby, ale i seminárnych prác týkajúcich sa práci s ľuďmi rôznych vekových kategórií.
+ Jednoznačne účasť v študentskom spolku, konkrétne SAŠAP (Slovenská Asociácia Študentov a Absolventov Psychológie), kde pôsobím ako Instagram Content Manager a neviem si to vynachváliť (na IG ako @sasap_ke)
+ Našla som pochopenie ale i odvahu k tomu, aby som svoje problémy začala riešiť. Štúdium mi destigmatizovalo prácu psychológov a jednoznačne v mnohom otvorilo oči.
+ Mnoho zaujímavých poznatkov, ktoré mi istým spôsobom pomohli ujasniť v čom by som ďalej chcela pokračovať, alebo naopak, do čoho by som ísť nechcela. 
+ Objavila som samú seba. Svoju dušu. Svoje najhlbšie zákutia. Je pre mňa o to viac fascinujúce zisťovať viac o ľudskej psychike a prežívaní. 

- Určité množstvo poznatkov, ktoré zatiaľ subjektívne pokladám ako zahlcujúce. To či ich využijem neviem s istotou povedať, no sama si myslím, že niektoré veci nebolo potrebné prebrať až na takej úrovni. Samozrejme, časom a praxou zistím, či mám pravdu, alebo nie.
- Náročnosť štúdia. Áno, vysoká škola má byť náročná. Nemá to byť prechádzka ružovou záhradou. Vysokoškolské štúdium bolo vždy považované za nadštandard. Nehovorím, že ľudia nemajú ísť študovať. Existuje množstvo odborov a kombinácií odborov, ktoré sú zaujímavé a v dnešnom modernom svete sa už dá študovať vážne všetko a možností je neúrekom. No samotné štúdium psychológie je jednoznačne často vyčerpávajúce a časovo ale aj psychicky náročné, avšak so správnym zapálením sa to zvládnuť jednoznačne dá. Mnohých tá náročnosť však môže odradiť.

Prečo si si vybrala tento odbor?
Mnohí ľudia si neuvedomujú vlastné psychické prežívanie, čo je úplne normálne. Jednoznačne som nešla študovať za účelom akejsi sebadiagnostiky, ale kvôli objavovaniu. Fascinovala ma psychológia, hlavne forenzná psychológia, psychológia, osobnosť sériových a masových vrahov. Ide o oblasť do ktorej sa chcem dostať viac a jednoznačne ma s postupom času ešte viac fascinuje a utvrdzujem sa v tom, že sa tým smerom chcem vybrať. Vždy ma tiež zaujímali rôzne psychické poruchy, psychopatológia, ale i osobnostné črty.

Čo ti zatiaľ dalo tvoje štúdium psychológie v osobnom živote? Pomohlo ti to dospieť k nejakej sebareflexii a k úvahám, ktoré ťa donútili niečo v tvojom živote zmeniť či už sa to týka tvojho vnútorného alebo vonkajšieho sveta?
Ako som už vyššie spomínala, štúdium mi dalo viac než dosť. Utvrdila som sa v tom, že čo si zaumienim to aj dokážem. A aj v tom, že som silnejšia ako čokoľvek, čo sa ma snažilo niekedy zlomiť. Že dokážem zatnúť zuby a ísť. Nevyhovárať sa. Spadnúť sedem krát ale vstať ôsmy krát. Jednoznačne som istým spôsobom dospela v mnohých sférach. Ako veľké plus beriem, že som sa naučila vyjadriť svoj názor prijateľným spôsobom, zmenilo sa mi vyjadrovanie vo všeobecnosti, a hlavne som po mnohých rokoch akási menej konfliktná. Dokážem si odôvodniť prečo sa so mnou niekto háda, prípadne prečo reaguje takým či onakým spôsobom. Jednoznačne som získala rozhľad, väčšiu chuť pomáhať a objavila som svoje lepšie stránky. A čo sa sebareflexie týka, jednoznačne. Nabrala som silu ukončiť veci, ktoré mi v živote nič nedávali, prípadne pre mňa boli toxické a to platí aj v oblasti vzťahov či priateľstiev. Mnohé som skončila, ale sorry not sorry. Istým spôsobom som lepšou verziou seba, akou som bola pred samotným štúdiom. 

Zmenil sa tvoj pohľad na svet?
Jednoznačne áno. Našla som lásku v maličkostiach, vnímam veci pozitívnejšie, obmedzujem negativitu a omnoho viac dbám na vlastné psychické zdravie. 

Dáva univerzita možnosť, alebo dostatočný priestor, na prax? 
Popravde počas bakalárskeho štúdia si akúkoľvek formu praxi musí nájsť a zabezpečiť sám študent. Dá sa byť súčasťou študentského spolku, poradenského centra, rozvíjať sa, no skôr ide o to či ten človek sám chce. Nie je to počas bakalárskeho štúdia nič povinné, inak to však je na magisterskom stupni. K tomu sa však ešte neviem dostatočne vyjadriť.

Ako by si zhodnotila samotné štúdium - či je to hlavne o učení alebo o vedení dialógov a diskusií?
Musím priznať, ide hlavne o učenie teoretických poznatkov. Vedú sa aj dialógy a diskusie, no často to je už na jednotlivých študentoch ako aktívne sa zapoja. Vyučujúci robia čo vedia, no niekedy sa nájde nie práve veľa aktívnych jedincov ochotných rozprávať.

Aby som to na záver zhrnula, štúdium na vysokej škole je síce náročné, no po boku správnych ľudí a vďaka vlastnej motivácii a istej láske k odboru to ide omnoho ľahšie. Vysoká škola má byť ťažká. Má to byť istým spôsobom primerané trápenie. Všetko má však svoje plusy a mínusy. Celkovo celé štúdium aj napriek určitým nedokonalostiam tak či tak hodnotím pozitívne. S odstupom času vidím, koľko mi to celé dalo, a neľutujem. 

Verím, že vám tento článok pomohol, či už ste študenti alebo nie, či študujete psychológiu alebo niečo iné. Hlavne dúfam, že som vás inšpirovala a povzbudila, či už k začiatku štúdia, alebo v pokračovaní. Nevzdávajte to ak vás to baví. Každá kríza sa dá prekonať. Aj ja som toho dôkazom. Zároveň dúfam, že som všetky otázky zodpovedala, a ak máte akékoľvek ďalšie, neváhajte sa pýtať - veľmi rada ich zodpoviem v komentároch.



Komentáre

  1. Och, prečo nikto nepísal takéto veci, keď som aj ja nastupovala na výšku...! :D Skvelý článok, veľmi nápomocný a milujem, že úprimný. Tiež si inak stojím za tým, že dobré vzťahy s lektormi sú na nezaplatenie. :)

    Sabi z blogu Beautiful savage

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem veľmi pekne :) Presne, tiež ľutujem, že som nikde nedokázala nájsť nejaké zhrnutie na čo sa asi mám pripraviť.

      Odstrániť
  2. Tak tohle je nejvíc boží článek! Opravdu sis s ním vyhrála ♥ Jsem člověk, který nemá rád překvapení, takže když jsem se hlásila na VŠ, všechny možný informace jsem si zjistila:D Taky si myslím, že dokončení bakalářského studia je velký milník. Ti co říkají že není, očividně studiu nevěnovali dostatečně svého času nebo nevím no. Podle mě je to důkaz toho, že se člověk umí přizpůsobit novému prostředí, osamostatnit se a hlavě že má pevnou vůli. Je super, že tě obor tvého studia baví a chceš v něm pokračovat:)

    Naty from NATYRALLY.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem! :) Presne súhlasím s tvojim komentárom. Nemienim síce robiť nejaké oslavy, ale pre mňa to bude dôkaz toho, že na to mám

      Odstrániť
  3. Krásne zhrnutý článok. Je vidno, že si si na ňom dala záležať. Odporučila by som ho každému kto váha nielen d štúdiom psychológie ale všeobecne nad štúdiom na vysokej škole. Tiež sa prikláňam k názoru, že to mohlo vzniknúť aspoň o rok skôr keď som ja išla na vysokú. Veľmi sa mi páči, že máš z tohoto celého obdobia, čo sa týka školy hlavne pozitívne skúsenosti a sama sa teším na to ako to ja budem po troch rokoch vnímať.
    xxx Alexandra z MS ALWAYS LATE

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne! :) Dúfam, že to budeš vnímať rovnako :)

      Odstrániť
  4. Ja v prvom rade dúfam, že takýchto článkov bude viac! Tvoje články sa všeobecne veľmi dobre čítajú a tento bol nesmierne obohacujúci; škoda, že nevznikol štyri roky dozadu, kedy som si vyberala odbor ja. Hoci som nikdy štúdium psychológie nezvažovala a nezvažujem ho ani teraz, je to veľmi fascinujúca problematika, do ktorej by som sa vo voľnom čase chcela dostať viac — naučiť sa o ľuďoch, zmýšľaní, spoločnosti. A presne preto budem veľmi rada, keď svoje poznatky zo školy prenesieš aj sem; lebo určite nebudem sama, pre ktorú to bude veľmi užitočné 🧡

    SIMPLY BERENICAFacebook PageREAD ABOUT "5 THINGS TO DECLUTTER TODAY"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne zlato! Určite plánujem viac písať o štúdiu, škole, organizovaní :)

      Odstrániť
  5. Já mám pocit, že jsme na vysoké měly pouze povinné předměty a volitelné, ale také jsme byly jediná vysoká škola na Vysočině a ta škola je ve spoustě věcí zcela jiná, než známější vysoké školy.
    U nás někteří také používaly taháky, já po čas studia měla taky, ale pouze občas, málo kdy jsem si to riskla a na státnice jsem si napsala na ruku a bylo mi to úplně k ničemu :D za ten strach, že na něj přijdou mi to nestálo a stejně jsem si vybrala zcela jiné otázky.

    Somethingbykate

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :) No, to je pravda, na strednej som mala pár krát ťahák, ale vždy to bolo také, že ten strach ma nakoniec odradil použiť ho a zvládla som to tak či tak :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Kontaktný formulár