Prečo si ani ako budúca psychologička nedovolím edukovať na internete o psychológii?

Psychológia. Tak fascinujúca, úžasná téma. Ako ľudia myslia? Ako cítia? Ako sa dá liečiť duša? 

Ani nehovorím, koľko správ mi prišlo o tom, aby som písala viac o psychológii. Aby som prinášala témy o diagnózach, aby som dávala tipy, rady, triky... Sama som jeden článok dala von, kde som však minimálne dva krát musela upozorniť, že psychológom ešte nie som a nechcem aby sa niekto na základe môjho popisu diagnostikoval.

Aj tento článok prosím berte miestami s "nadsázkou". Je úplne možné a normálne, že som niečo nemusela zinterpretovať správne! Ide len o moje myšlienky v súvislosti s touto témou.

Ale neurobím to.

Nie o rok, ani o dva. A na sociálnych sieťach asi nikdy.

Áno, budem mať Mgr. titul z jednoodborového štúdia psychológie a budem sa viac-menej môcť nazývať psychologičkou. Teoreticky budem mať všetko k tomu, aby som o psychológii písať mohla. Samozrejme, s určitými obmedzeniami nakoľko po a) nechcem ísť ďalej klinickým smerom a po b) stále na to nebudem mať kompetencie.

Po mojich (aktuálne) 4 rokoch štúdia je psychológia stále niečím posvätným. Niečím, čomu jednoducho nemôžu rozumieť všetci. A predovšetkým sa nemôže stať trendom.

Určite Vám odporúčam navštevovať odborné prednášky (odborné, od psychológov, nie marketérov, ktorí si dovolia edukovať o psychológii trhu a reklamy). Vyhľadávajte články a interview so psychológmi, psychiatrami a terapeutmi. Sú super a vedia otvoriť oči. Stále sú to však osoby, ktoré za sebou majú dlhoročné skúsenosti a štúdium + je pre nich psychológia celoživotnou cestou a poslaním. Odporúčam tiež článok z Denníka N, ktorý vysvetľuje rozdiely medzi samozvanými terapeutmi, rôznymi koučmi a guru osôbkami. A na rovinu hovorím, kupovať si časopis Moja Psychológia, je plýtvanie peniazmi.

Popularizovať psychológiu je super, je skvelé aj keď má o ňu veľa ľudí záujem. Ale so šírením psychologických tém padá na plecia daných osôb určitá zodpovednosť. Každý pod pojmami vníma niečo iné. To čo je úzkosť pre mňa nie je úzkosťou pre niekoho iného. To ako prežívam úzkosť ja a to aké vedomosti o nej zo štúdia mám, je niečo úplne iné ako to čo prežívajú iní. Rovnako to je s depresiou a inými duševnými poruchami.

Poďme teda k dôvodom, prečo o psychológii hovoriť nebudem.

Psychické poruchy nie sú trendy

Sme v dobe, keď sa stratila citlivosť k slovám akými je "depresia", "úzkosť", "autizmus". Nie je to tak dávno, kedy bol medializovaný škandál, kde o sebe psychicky zdraví ľudia hovorili na TikToku ako o autistoch a pri počúvaní hudby sa z nej vytešovali. Áno, u ľudí na autistickom spektre môže byť súhra melódie v hudbe niečím, čo ich veľmi teší a prejavujú to viac. Ale takto sa osveta o poruchách autistického spektra nerobí. To čo predvádzali daní ľudia na TikToku bol skôr výsmech a zľahčovanie toho, aké náročné toto onemocnenie môže byť.

Rovnako sa dennodenne stretávam s tým, ako priam každý druhý človek trpí depresiou a úzkosťou... a diagnostikoval si ju sám. Sama si pamätám, keď sa Pinterest začal dostávať ľuďom viac do povedomia, že dokonca v mojom blízkom okolí sa nálepkovali osoby sociálnou úzkosťou a depresiami, pričom odbornú pomoc nikdy nevyhľadali. Na Pintereste leteli rôzne príspevky s diagnostickými kritériami, rôzne testy a veľmi pofiderné popisy duševných porúch, ktoré sa môžu laikovi javiť ako "relatable". 

Máte to ako s fyzickým problémom. Niekde sa Vám vyhodí vyrážka a čím viac googlite, tým viac na Vás sedí napríklad rakovina kože. Vo finále to môže byť len obyčajný pupák, ale Vašim hľadaním a zhromažďovaním podobných informácií ste si len vykopali pomyselný hrob.

Ako som už spomínala, síce ochorenia ako depresia či úzkosť majú určité diagnostické kritériá, každý ich môže prežívať trošku inak. A to je v poriadku. Čo nie je v poriadku, je nálepkovať sa na základe sociálnych sietí. 

Ak pociťujete určitý duševný diskomfort, neváhajte vyhľadať pomoc psychológa. Vyhľadajte vo svojom okolí klinického psychológa, psychoterapeuta či psychosociálne centrum a neváhajte riešiť Vaše ťažkosti. Obráťte sa na krízové linky akými je IPčko, ale určite nemusíte so svojimi problémami bojovať osamote. Pomoc je tu pre Vás, dostupná a k dispozícii.

Sociálne siete nemusia byť vždy nápomocné, a niekedy môžu narobiť ešte viac škody. Na internete Vám každý povie, že je odborník a vykľuť sa z neho môže niečo úplne iné. Buďte citliví na to aké informácie prijímate, overujte si všetko čo Vám akýmkoľvek spôsobom nesedí.

Správny psychológ a odborník nebude na internete diagnostikovať duševné poruchy. 

Trpela som tým = už som na to odborník

S čím som sa nedávno stretla, bola slečna, ktorá trpí istými psychickými ťažkosťami. Na svojich sociálnych sieťach edukuje nie len o nich, ale aj o iných. V správe mi to odôvodnila tým, že ona si to zažila a rozprávala sa s inými pacientmi, preto o tom píše. 

Rovnako ako keď prekonáte ochorenie telesného charakteru, nestanete sa naň na slovo vzatý odborník. Štúdium medicíny trvá 6 rokov. Štúdium psychológie trvá 5 rokov (s ukončením Mgr.) + si psychológ robí výcvik podľa toho, akému psychoterapeutickému smeru sa chce venovať. Ak by každý, kto prekoná určité onemocnenie, bol naň odrazu odborník, bolo by potrebné študovať to?

Áno, zdieľať svoj príbeh so svetom je šľachetné a takáto osveta sa robí jednoznačne s dobrým zámerom. Avšak takéto osoby nemajú vzdelanie v danej sfére a diagnózu poznajú len na sebe. Opäť sa odvolám na to čo som písala vyššie - individuálne prežívanie ochorenia. Rozumiete mi? Verím, že už áno.

Portály o psychológii nie sú vždy dôveryhodné

Určite to poznáte. Interez, Psych.sk a podobné portály sú známe tým, že radi zdieľajú "psychologické fakty". Hovoríte si: "Veď to je super, približujú psychológiu ľuďom". To však nie je pravda (kým nemajú reálne v redakcii psychológa, o čom pochybujem). Čítať vedecké výskumy nie je len o tom, že si prečítate abstrakt a ste odborník. To, že to robí nemenovaný "odborník" na Slovensku a je vďaka tomu "odborníkom" na všetko od tradícií, cez kojenie dieťaťa až po depresiu, neznamená, že reálne vie čo robí. Ale to nechcem rozvíjať, vráťme sa k daným portálom. 

Za vedeckým výskumom toho stojí omnoho viac ako len to čo nájdete v abstrakte. Čo zaváži pri výsledkoch výskumu je prakticky všetko od podmienok, cez hypotézy, počet respondentov až po štatistiku. A verte či nie, tá štatistika je ťažký oriešok na čítanie. Neznalosť grafov a základnej štatistiky (mediány, priemery) je veľmi viditeľná aj počas celej pandémie. Ale to je ešte o to širšia téma, ktorá by sa dala rozobrať v samostatnom článku.

To, že si portál vyberie z abstraktu jednu vetu a prezentuje ju ako vedecký fakt, neznamená, že to tak reálne aj je. Zväčša si redaktori ani neotvoria výskum, iba preložia niečo z inej stránky. A tu môže nastať šum. Výskum si zahraničná stránka môže vysvetliť po svojom, potom ho uverejní česká stránka ktorá si ho vysvetlí inak a nakoniec dôjde na slovenský portál zožutý výrok, ktorý nemusí byť vôbec pravdivý. 

Určite poznáte detskú hru "telefón". Niekto si vymyslí vetu, zašepká ju ďalej. Ten ju zašepká ďalšiemu dieťaťu a tak to pokračuje až do konca "telefónnej šnúry". Zábava je v tom, že nakoniec z telefónu vyjde... úplná blbosť :D

Osobnostné testy nie sú osobnostné

Zlaté moje MBTI (alebo 16 personalities if you want). Toto by som veľmi preveľmi rada vysvetlila v samostatnom článku, ale ako názov tohto článku hovorí, mám rozpor či to za to stojí. Prikladám nižšie tri odkazy na PsychologyToday, ktorý sa už psychologickým článkom blíži omnoho viac. 

Your Favorite Personality Test Is Probably Bogus

Why Do We Like Personality Tests, Even the Bad Ones?

When Personality Test Results Are Wrong, But Feel So Right

Goodbye to MBTI, the Fad That Won’t Die

Malé upozornenie odo mňa, ktoré Vám v orientácii internetom môže pomôcť:

"Ak to je psychologický test dostupný na internete, z 90% nie je dobrý."

Áno, aj ja som mala fázu, kedy som si do IG bio písala ENFJ ako moju osobnosť. Och, aká hlúpa a naivná som bola.

S problematickosťou MBTI sa viažu štatistické problémy, ale aj problémy na úrovni samotného testu. Nie je to test. Je to inventár. Sú to škály, na ktorých odklikávate na koľko na Vás daný výrok sedí. A odpovedzte mi úprimne. Označíte to akí reálne ste, alebo to akí by ste byť chceli? Áno, existujú testy, škály osobnosti, ktoré sú diagnostickým materiálom, ktorý uvidíte jedine u svojej psychologičky či psychológa. Nemôžete si ich objednať, dostupné sú iba s požadovaným titulom zo psychológie. Test je validný, ak predpovedá výsledky, na ktorých záleží. Tento test žiaľ zlyháva. A "výsledky" testu sú písané tak, aby sa s ním ľudia stotožnili. Aby sa v nich našli. Aj keď reálne to na nich sedieť nemusí. Určite ak sa o psychológiu zaujímate, prečítajte si články vyššie a pochopíte, prečo je MBTI vlastne totálna hlúposť. Rovnako ako eneagramy či dokonca... prepáčte ale... znamenia. 

Neodrádzam Vás od psychológie a ak Vás zaujíma, môžem Vás len povzbudiť k štúdiu, k čítaniu relevantnej literatúry (vydavateľstvá Grada, EF a iné). Rozlišujte čo môže byť pravda a nemusí. Riešte svoje problémy a ťažkosti, ale nespoliehajte sa na internet a samodiagnostikovanie. 

Ak máte akékoľvek otázky, môžete ma kontaktovať v správe a vieme si pokecať o niektorých veciach. Ale svoj blog a pôsobenie na internete nebudem zakladať na psychológii. Psychológia nemá byť "trendom". Áno, je dôležité znížiť stigmu, ale nie na úkor zľahčovania diagnóz.