August — tri krajiny, štyri mestá — časť 1. Viedeň

Pomaly ale isto sa blíži koniec augusta a s ním aj sťahovanie späť do Košíc. Aby som bola úprimná, život s mojim priateľom bol tým najkrajším zážitkom a popravde si neviem predstaviť, že by sme nejaký čas mali žiť opäť každý sám. Zároveň ma to ale motivuje pracovať viac na našom vzťahu, aby sme už čoskoro mohli opäť bývať spolu.

Dnešný článok však nebude o spoločnom bývaní, ale o tom aký bol august, nakoľko sa mi podarilo zažiť až 3 malé dovolenky. Ale poďme pekne chronologicky.

Po mojom oslavovaní 24. narodenín sme sa vydali späť do Bratislavy a už cestou prišla séria nelogických rozhodnutí, na ktoré som doplatila.

#1 Očkovaná druhou dávkou som bola hodinu pred 6-hodinovou cestou vlakom. Preventívny Paralen ma však udržal na nohách až kým sme neprišli na internát. A kto zažil vedľajšie účinky, vie čo nasledovalo potom.

#2 Nepozerala som predpoveď počasia a do plne klimatizovaného vlaku, v upršanom počasí a sotva 16°C som šla v tričku a šortkách. Toto prechladenie som riešila a liečila celý týždeň, čo ma privádza k ďalšiemu bodu...

#3 Čakalo ma niekoľko stretnutí a už v utorok som si povedala, že sa pôjdem von prejsť a vziať objednávku šiat. Veď prechladenie nie je také silné... Figu borovú, od toho dňa až do nedele som ležala.

Článok je rozdelený na dve časti, preto začnem výletom do Viedne.

(K cestovaniu - obaja sme očkovaní oboma dávkami a jediné čo bolo potrebné vyplniť, bola e-hranica = príjazdový formulár na Slovensko. Green Pass bol kontrolovaný vo vlaku na Slovensko.)

V nedeľu (po viacmenej vyležanom nachladnutí) sme sa vybrali do Viedne, ktorú som doposiaľ ešte nevidela a nemala možnosť zažiť. Poviem Vám, milovala som Prahu nadovšetko, ale Viedeň na mňa mala tak silné čaro, že som svoju lásku začala prehodnocovať.

Do Viedne sme sa vybrali v nedeľu ráno, čo na jednu stranu bolo veľmi nepremyslené rozhodnutie (80% vecí je v nedeľu zavretých, otvorené sú hlavne fastfoody a skoro žiadne potraviny). Lístky sme si kupovali cez ZSSK, kde viete nájsť 14€ lístok viazaný k danému dňu a môžete ísť a prísť ktorýmkoľvek vlakom v ten deň. Cesta trvala niečo málo cez hodinu, vlak bol skoro prázdny tam aj späť.

Mali sme ambície prejsť čo najviac peši, čo sa odrazilo na nameraných 32-tisíc krokoch, ale kvôli Schönbrunnu sme si kúpili lístok na metro.

Tip: Nekupujte lístky v kioskoch, ale cez aplikáciu WienMobil. Nie je potreba kupovať 24 hodinový lístok, ale na výber je aj "denný" za 5,80€. 

Začali sme zámkom Belvedere, ktorý bol od stanice peši asi len nejakých 15 minút. Bolo až nereálne vidieť takú nádheru hneď na začiatok a podľa fotiek môžete posúdiť sami. Interiér sme vynechali, chceli sme čo najviac prejsť, a aby som bola úprimná, nie som veľmi ten typ, čo by s obrovským nadšením prechádzal múzeá a galérie. 

Belvedere

Výhľad na mesto z Belvedere

Peši sme sa chceli presunúť k ruskému ortodoxnému kostolu, celým názvom Cathédrale Saint-Nicolas de Vienne, avšak počasie nám v tej chvíli veľmi neprialo, a tak sme si to nasmerovali do... Mc Donald's. Nech to neznie úplne zle, našli sme zhodou náhod prvý McDonald's, ktorý bol kedy otvorený v Rakúsku, takže aspoň mal akú takú historickú hodnotu :D. 

Odtiaľ naše kroky smerovali popri Staatsoper (štátnej opere) peši na Mariahilfer Strasse, spolu s niekoľkými zastávkami, ako napríklad pri paláci Hofburg a Schmetterlinghaus (Dom motýľov). Dnu sme nešli nakoľko tam bol obrovský rad, ale už zvonku šlo o ozaj prekrásnu lokalitu.

Hofburg a Schmetterlinghaus

Odtiaľ sme pokračovali k Naturhistorisches Museum a Kunsthistorisches Museum (múzeum histórie prírody a histórie umenia), medzi ktorými je krásna socha Márie Terézie na Maria-Theresia Platz. 

Naturhistorisches Museum

Maria-Theresia Platz

Z Mariahilfer Strasse nemám paradoxne žiadnu fotografiu, nakoľko mi toto miesto pripomínalo len menšie a menej historické Václavské námestie. Tu sme sa však rozhodli, že chceme vidieť aj Schönbrunn (ktorý nám paradoxne nebol veľmi odporúčaný), tak sme si kúpili lístok na metro... a v momente keď sme vošli do areálu, bolo náročné hľadať slová. Schönbrunn samotný mi pripomenul Versailles (kam sa jednoznačne musím vrátiť), ale pri pohľade na Gloriette (zámok hore na kopci) a Neptunbrunnen (fontána) som si na Paríž už ani nespomenula. Išlo o úplne dychberúce, prekrásne miesto s úžasnou atmosférou, a ako na fotografiách vidíte, vystihli sme deň kedy vo Viedni bolo ozaj málo turistov.

Gloriette a Neptunbrunnen

Schönbrunn a Viedeň boli zhora úplne prekrásne a dychberúce. Rovnako blízke okolie paláca so všetkými záhradami, Japonskou záhradou, Rosariom, ale aj tzv. Veľkým Palmovým domom, bolo jednoducho nereálne krásne. Odôvodnene sme tu strávili asi najviac času a aj keď sme nestihli ZOO, určite sa tu chceme ešte vrátiť.

Schönbrunn

Großes Palmenhaus

Odtiaľ sme prišli na Stephansplatz, kde som však nefotila, nakoľko môj teleobjektív veľmi nemusí stiesnené priestory :D a tak sa Stephansdom na fotku ani nevmestil. Vyskúšali sme prvý krát aj Hard Rock Café, ktoré bolo... no, celkom nezáživné. 

Poslednou zastávkou bol Prater, ktorý ma žiaľ nenadchol tak ako som očakávala. Po tom čo som si 2x zažila Energylandiu v poľskom Zatore, Prater bol pre mňa veľmi slabý odvar. Príliš veľa ľudí, príliš nahustené priestory. Mrzelo ma to, pretože som mala určité očakávania a nechcela som sa nechať ovplyvňovať spomienkami na Poľsko, avšak okrem kvázi historickej hodnoty Prateru bol tento zážitok najslabší z celej Viedne.

Prater

Následne sme sa už len presunuli na stanicu, ešte v stanici metra pri Prateri sme našli jediné (!!) otvorené potraviny a vzali sme si nejaké to občerstvenie. Na Hauptbahnhof (hlavnej stanici) toho nebolo veľa na výber, a tak sme skončili opäť len v McDonald's (druhou voľbou z dvoch bol Subway). O 19:18 sme už boli vo vlaku naspäť a celkovo sme výlet hodnotili ako veľmi úspešný a krásny.

Trošku ma mrzí, že nebolo dokopy nič otvorené, nakoľko som chcela omrknúť aspoň T.K. Maxx kvôli údajným výhodným cenám, ale keď sa na to spätne pozriem, na obchody som vo Viedni ani nepomyslela. Odniesla som si aspoň magnetku pre rodičov a stovky prenádherných fotografií, ktorými budem prispievať na sociálne siete ešte veľmi dlho. 

Čo je však najdôležitejšie, odniesla som si prekrásne spomienky na historicky prvý výlet za hranice s mojim priateľom. A na to budem spomínať ešte veľmi dlho.

Čo Vy a Viedeň? Mali ste už možnosť toto mesto zažiť na vlastnej koži? Aké miesta by som mala navštíviť pri ďalšom výlete?

Druhú polovicu článku si budete môcť prečítať už čoskoro! Sledujte @barsvee na Instagrame aby ste vedeli o novom článku medzi prvými.