bars atelier

tvorené, písané a kreslené s láskou

Viki M.
Viki. 23 ročná študentka psychológie, milovníčka písacích potrieb a v neposlednom rade zakladateľka projektu BarsAtelier.
Košice, Slovensko

(Toxická) pozitivita ⋒ Keď pozitivita ubližuje


K zajtrajšiemu (10.10.) dňu duševného zdravia som si pripravila pre Vás celkom aktuálny článok o problematike, ktorú mnohí ešte tak nevnímame, a aj tak sme ňou celý život istým spôsobom konfrontovaní.

Verím, že Vám tento článok pomôže scitlivieť sa aj na niečo takéto.

Poznáme to všetci. Niektoré dni jednoducho nevychádzajú. Zle sa vyspíme, ranná šálka kávy nechutí dobre, vonku je zlé počasie. Automaticky máme mnohí pokazený deň. Ako jeden z prvých ranných vecí zapíname mobil a otvárame sociálne siete. A negatívny pocit sa môže len prehlbovať.

Focus on the good!

Hej a ako asi keď sa všetko od rána domrvilo? Môžem sa na to...

Principiálne s pozitivitou nie je nič zlé. Motivuje nás, ženie nás vpred, je akousi silou, ktorá nám dáva dôvod ráno vstať a fungovať.

Ale postupne nám začína priam ubližovať, keď je neúprimná, násilná alebo dokonca zľahčuje a stigmatizuje pocity úzkosti, strachu, smútku.

Môžeme, ale nemali by sme predstierať, že je všetko super, ak nie je.

Vtedy narážame na nezdravú pozitivitu.

Toxickú pozitivitu.

Ale! Pozitivita nie je toxická.
Pozitivitu robíme toxickú my.

Túto tému mnohí milujú a iní nenávidia, nakoľko môže pôsobiť trochu vyhrotene.

Toxická pozitivita sa v plnej sile ukázala práve počas posledných dvoch rokov. Všetci žijeme v obrovskej neistote, neskutočnom strese z budúcnosti, ale aj z každého nového dňa. Strach, neistota, nedôvera, smútok. To všetko presiaklo našimi životmi a je veľmi náročné ostať pozitívny.

Predstavte si úplne normálnu situáciu z bežného života.

Vyhodili ma z práce. Žiaľ, automatizácia a programátori prišli na to ako robiť moju prácu zadarmo, bezo mňa. Akú reakciu som dostala od okolia?

"Uvedom si koľko ľudí ani nemôže pracovať, buď rada."

Mám byť šťastná. Mám byť vďačná. Nikto mi takouto vetou ublížiť nechcel a jediné čo tým zamýšľali, bolo pomôcť mi. Veď ja si ale uvedomujem, že mám možnosti a aká "privilegovaná" som

Ale v tej chvíli nie som šťastná. V tej chvíli chcem len plakať, hnevať sa na celý svet okolo seba, trápiť sa. Potrebujem to. Potrebujem sa vyventilovať.

V aktuálnej situácii je veľmi náročné nájsť si novú prácu. A bola som nadmieru vďačná aj za tú, ktorú som si našla, i keď s mojim odborom nemala nič. 

Čo je teda toxická pozitivita?


Klinický psychológ Zuckerman opisuje toxickú pozitivitu ako kvázi predpoklad, že osoba by aj napriek emočnej bolesti či náročnej situácii mala mať iba pozitívne myslenie, tzv. "positive vibes".

A tu by som článok mohla ukončiť, je viac než zjavné, aký to je problém. Ale pôjdeme ďalej.

Pán doktor Zuckerman ďalej opisuje, že toxická pozitivita môže mať mnoho foriem. Či už je to člen rodiny, ktorý vás priam kára za to, že vyjadrujete frustráciu miesto toho aby vás vypočul. Niekedy môžu byť toxické práve prázdne frázy ako "buď vďačná za to čo máš". Tí ľudia to tak nemyslia, ale aj tak nám to ubližuje.

Rovnako toxické môžu byť všelijaké obrázky na internete, kamaráti, či ľudia ktorých vnímame ako mienkotvorcov či idoly

Môžu to byť ale aj naše vlastné myšlienky, ktoré nám zamedzujú cítiť smútok, úzkosť, osamelosť či strach. Ten nátlak aby sme boli "v pohode" zamedzuje tomu aby naše emócie boli validné. Všetky tie frázy nie sú toxické, treba len vedieť kedy, prečo a pri kom ich používať. Ak si budeme nahovárať, že sme "v pohode" napriek všetkému, môže to vyústiť k pocitu, že sme nedostatoční alebo slabí keď prežívame negatívne emócie. 

Aj vedecké výskumy hovoria o tom, že potláčanie pocitov môže viesť k zvýšenému, psychickému stresu. To potvrdzuje psychológ Zuckerman, ktorý hovorí, že vyhýbanie či potláčanie emočného diskomfortu môže viesť k zvýšenej úzkosti, depresiám, či celkovému zhoršeniu duševného zdravia

Ak nebudeme vedieť efektívne prejavovať emócie, dovedie nás to k veľkej škále psychologických problémov - narušenie spánku, riziko užívania návykových látok, riziko akútnej stresovej reakcie, predĺženie smútenia či dokonca PTSD (posttraumatická stresová porucha).

Poďme si teda porovnať, ako vyzerá toxická a dobrá pozitivita v praxi.

Toxická pozitivita znamená...
  • hovoriť ľuďom, že by nemali cítiť to čo cítia
  • trvať na tom, že ľudia ktorí nevedia vždy nájsť svetlé stránky, sú negativisti
  • povzbudzovať ľudí k pocitom šťastia za každých okolností
  • ukončiť konverzáciu či vzťah, pretože nechceme "zlé vybrácie", či "negativitu" v živote
  • používanie fráz a výrokov, ktoré zľahčujú to čo iní citia, za účelom pomôcť im "cítiť sa lepšie"
  • hľadať len to čo je "dobré"
  • zahanbovať ľudí za to, že majú zlé dni či negatívne chvíle
Dobrá pozitivita znamená...
  • dovoliť ostatným prejsť si emóciami a prísť k riešeniu v ich vlastnom tempe
  • rozoznávať a uvedomovať si, že ľudia majú rôzne emócie, niektorí negatívnejšie a niektorí pozitívnejšie
  • dovoliť ľuďom vidieť dobré a zlé stránky každej situácie
  • uvedomovať si ľudskú jedinečnosť v prežívaní
  • pochopiť, že nie každý dokáže nájsť svetlé stránky a rovnako, že nie každá situácia ich má
  • povzbudzovať emočné prežívanie (s istými hranicami, kedy už môže ísť o problém)
  • uvedomovať si, že pre to aby niekto prežíval šťastie, často musia najprv prejsť smútkom
Čo robiť ak máte sklony k tomu, byť trošku "toxicky" pozitívny?
  • "jednoducho" si zakusnem do jazyka
  • vypočujem si človeka, ktorý hovorí o svojich emóciách, alebo zažíva náročnú životnú situáciu
  • budem oporou pre človeka prežívajúceho negatívne emócie aj bez toho, aby som nutne radila, pomáhala či vôbec hovorila niečo
  • ak mám pocit, že daný človek sa trápi natoľko, že to nie je v poriadku, odporúčim mu vyhľadať odbornú pomoc, alebo sa vyrozprávať niekomu, kto mu bude vedieť podať pomocnú ruku
  • pýtať sa viac ako rozprávať. Zaujímať sa o to akú pomoc človek potrebuje.
Kto rozhoduje o tom či je moja pozitivita toxická, či nesprávna?

Osoba, ktorá získava takúto "podporu". Vždy je lepšie prv opýtať sa, či pomáhame dobre. Čo daný človek potrebuje. Ako tu pre neho máme byť.

Celá táto problematika je len o kontexte a načasovaní. Niekto skôr potrebuje len priestor, vypočutie a pocit, že tu pre nich niekto je. Žiadne obviňovanie, zľahčovanie. Nikto nemôže byť 24/7 usmiaty a šťastný, takto ľudia nefungujú. V skutočnosti zaujímanie sa o vlastné emócie a ich spracovanie môže pomôcť pochopiť samých seba a ľudí okolo nás.

Vnímajte svet okolo seba taký aký je.

Nie je čierny a biely. Je farebný. Hýri všetkými farbami okolo nás. A či sú tmavšie alebo svetlejšie, stále sú to farby.

Ak vy alebo niekto vo Vašom blízkom okolí prechádza náročnou životnou situáciou, cíti sa osamele, prežíva množstvo negatívnych emócií s ktorými sa nevie vyrovnať, obráťte sa na krízové linky a chaty


Pomoc existuje. A aj ja som ju vyhľadala. Vďaka tomu som tu.

Komentáre

  1. Moc hezky sepsané a myslím, že je to velmi užitečný článek. Sama se občas přistihnu, že se snažím být někdy až moc pozitivní, i když to není úplně třeba a nedovolím si prožít emoce, které bych měla. Naštěstí se mi to ale neděje příliš často.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak toto je tak super článok :) veľmi dobre sa to čítalo a súhlasím plne so všetkým, čo si napísala. Veľmi dôležité informácie aj pre mňa napríklad takže vďaka ��

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Veľmi pekne spracovaný článok! Ja mám vo svojom okolí jednu osobu (nie sme si veľmi blízke, je to kolegyňa z práce), ktorá je tiež až toxicky pozitívna. Prejavuje to na ostatných, ale aj sama na sebe, a často sa mi zdá, že na to, aby pôsobila šťastne, až príliš veľmi tlačí. Ja, rovnako ako každý človek, mám občas zlý deň, zobudím sa nevyspaná a unavená, nič sa mi nechce a nič sa mi nedarí. A mám kolegov, ktorí sa úprimne spýtajú, že či som v pohode a či sa niečo stalo, a potom je kolegyňa, ktorú vlastne ani nezaujíma, že či sa stalo niečo vážne alebo či som iba unavená, ale komunikuje so mnou spôsobom, že pri nej sa vždy cítim zle, že nie som mega pozitívna každý deň ako ona. A pri tom toto je to posledné, čo mi počas takého rána treba 😅

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Moja pomalá jeseň — plány, ciele a bucket list

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Bezvadně sepsané, super článek. Dle mého jsi to krásně vystihla :)

    SmileThess

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Toxicky pozitivního člověka jsem zažila a bylo to peklo. Všechno má rub líc, nelze si vybrat jenom jedno z toho.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Kontaktný formulár