Košice, Slovensko

Life Updates — Po mesiaci a pol chaosu


Ahojte! Po mesiaci a pol sa ozývam s novým článkom, s takým malým zhrnutím mojich myšlienok a dôvodov nečinnosti. Síce tu nemám práve veľké publikum, verím že aj takýto typ článku oceníte, ak ste mávali radi moje myšlienkové články. Vôbec sa mi do písania popravde nechcelo, ale ako som sa už k tomu celému posadila, odrazu sa s textom neviem zastaviť.

Ak ma sledujete na Instagrame viete, že do nového roka som vstúpila veľmi úspešne. Dostala som sa do svojej prvej práce na plný úväzok (recruitment specialist), ktorá ma veľmi teší. Nakoľko som v poslednom semestri svojho štúdia, full-time bol pre mňa trošku veľkým krokom do neznáma. Píšem diplomovku, čochvíľa sa učím na štátnice a on top tohto všetkého ešte práca. Je toho viac než dosť, ale šla som do toho veľmi odvážne, čo sa mi zatiaľ vypláca. Som na seba neskutočne hrdá a rovnako som veľmi rada že si to viem aj priznať a povedať. Áno, mám úspechy. Áno, darí sa mi. Áno, odmakala som si to.

V práci som teda približne tých 8 hodín denne, niektoré dni sa už pripájam aj na prednášky a cvičenia, a dá sa to zvládať, za čo som extrémne vďačná. Zároveň môžem mať home-office kedy potrebujem, ale aby som bola úprimná, veľmi rada chodím do officu, keďže tie priestory sú ozaj nádherné a pracuje sa mi v nich veľmi dobre (ešte dokonca lepšie ako doma). Rovnako som si zamilovala výhľad na centrum Košíc, ktoré mám doslova na dlani a úplne ho milujem. Dávať si kávu na slnečnej terase, alebo sledovať padajúci sneh pokrývajúc celú Hlavnú je jednoducho kúzelné.

Čo sa školy týka, čakajú ma 3 predmety, z toho len jeden so skúškou. Vyberala som si predmety vyučované so zahraničnými študentmi, ktoré ma na jednu stranu ozaj zaujali, ale na tú druhú sú vyučované celý čas dištančne, čo mi sedí s pripájaním z práce. Povinnú prax som si taktiež už vyriešila a treba mi odovzdať ešte jeden z troch dokumentov, vďaka ktorým budem mať prax úspešne ukončenú.

Diplomovka je pre mňa ozaj relaxom, keďže mi ostáva už len doťuknúť štatistiku a spísať výsledkovú a diskusnú časť. Čo ma ale teší najviac je, že sa vďaka vedúcej mojej diplomovky z tejto témy vytvorí príspevok, ktorý pôjde na konferenciu Psychológia Práce a Organizácie 2022, čím budem mať zároveň publikačnú činnosť a uverejnený príspevok. Musím uznať, som z toho ozaj nesmierne nadšená a je to pre mňa obrovský úspech aj napriek tomu, že som sa rozhodla na doktorandské štúdium nepokračovať.

Mala som to všetko vymyslené inak - skončiť školu, ísť na stáž, ísť na doktorandské... Ale všetko sa zariadilo inak, a zatiaľ mám v hľadáčiku iba úspešné ukončenie školy a práca, ktorú mám. Zvažujem špecializačné štúdium v oblasti pracovnej psychológie, ale zatiaľ sa do toho nehrniem a viem, že sa k tomu môžem "zaviazať" aj neskôr. Na vzdelávanie nikdy nie je neskoro a netuším čo budúcnosť prinesie.

Celé tieto 2 mesiace cítim oveľa väčšiu stabilitu aj napriek zmenám plánov. Neverila som, ako veľa môže zmeniť jedno zaslanie životopisu na ponuke na LinkedIne, a teraz som tu, na opačnej strane celého procesu výberového konania. Je to pre mňa stále niečo priam neskutočné a teším sa z toho ako malá. Istým spôsobom je to môj malý splnený sen.

Všetok tento pozitívny chaos plný zmien sa preukázal najmä na mojich sociálnych sieťach. Nie som veľmi aktívna. A som s tým úplne v poriadku, stotožnená a hlavne šťastná. Stále ostávam sebou​​​​​​​​.

Viem, že nemám stovky komentárov, tisícky lajkov a sledovateľov. Ani nebudem mať a som s tým stotožnená. Rovnako nebudem patriť medzi internetovo "obľúbených" ľudí. Na príbehy mi neodpovedá veľa ľudí a formulka "viacerí ste sa pýtali" je neexistujúca. ​​​​​​​​

Som len 24 ročná pracujúca študentka, zamilovaná do produktových fotiek, kozmetiky a kávy. Nechodím po celom svete a vrchol môjho cestovania sú aj obyčajné miesta ako Praha či Tatry. Nemám tony kozmetiky a neberiem desiatky spoluprác.

Síce som na sociálnych sieťach ako blogerka a tvorkyňa obsahu, ale viem že nikdy nebudem úspešná. Ani nechcem byť. Chcem ostať sebou.

A aj cez to všetko si tu pridávam to čo chcem. Samozrejme, mám mimo internetu život, autentický, v ktorom som aj nahnevaná, aj vysmiata, aj uplakaná, aj nemotivovaná. Som autentická.

Ale to, že na internete nerozpredávam svoj príbeh, či sa neukazujem nenalíčená neznamená, že nie som ozajstná, úprimná. Pre mňa je instagram moja malá galéria pekných fotiek a toho čo ma teší. Sledujem tých, ktorí ma bavia vizuálne alebo aj rozumnými témami. Netlačím na pílu a tým, že budem psychológ, nehrniem sa do prehnanej osvety, či natláčaniu svojich názorov a myšlienok. Neukážem sa na sociálnych sieťach uplakaná, odhalená, alebo ak sa necítim dobre.

Pretože môžem.

Pretože ak viem niečo zlepšiť, urobím to. Môžem inšpirovať ľudí aj bez toho aby som ukázala svoje dno. Ukážem moju silu, moju odvahu a úspech. Viem na sebe pracovať aj bez zverejňovania mojich "mental breakdowns", či dní kedy som to úplne flákala. Je to v poriadku. Je to moje súkromie.

Sledujem to pekné. Už dávno som sa prestala rozhorčovať nad preumelkovanými životmi a neúprimnými ľuďmi. Všetko je len pozlátko sociálnych sietí a nikdy, ani pri tých najviac otvorených ľuďoch nebudeme vedieť akí sú v skutočnosti.

Som ozaj autentická za tými všetkými peknými fotkami. A kým som úprimná sama k sebe a svojim blízkym, na tom mi najviac záleží. Píšem si svoj príbeh mimo sociálnych sietí. A aj keď tu nie som pravidelne, som tu len toľko koľko chcem. A to treba pochopiť.

Netuším kde budem zajtra, o týždeň, o rok. Možno si o týždeň zmažem všetky sociálne siete, možno bude všetko už len súkromné. Ale vždy to bude prameniť z mojich rozhodnutí. Byť online ma nezaväzuje k ničomu. 

Byť online ma zaväzuje len byť sebou a so sebou.

Naďalej chcem tvoriť pekný content. Lahodiace fotky, inšpiratívne príspevky. To, že nechodím na trh so všetkým negatívnym neznamená, že som neúprimná. Iba si volím súkromie. Pretože môžem. Nikto nemusí vedieť o dennodenných bojoch zvádzaných v živote. Treba si len uvedomovať, že ich každý v súkromí má.

Rovnako to platí o úspechoch. Nezdieľať úspech neznamená, že žiaden nie je. Byť ticho je niekedy pokornejšie, ako o všetkom povedať. Ale je to na každom jednom.

Zdieľajte čo chcete vy. Netlačte sa do zdieľania vecí len preto, lebo ich zdieľajú iní.

Na prvom mieste ste vy. Vždy. 




Komentáre

Zverejnenie komentára

  1. Veľmi sa s tebou teším, že si spokojná a šťastná. Možno plány, ktoré si pôvodne mala, sa nesplnia, ale za to sa ti otvorila úžasná kariéra a máš u mňa fakt obdiv, že dokážeš stíhať full time prácu a ešte aj písanie diplomovky. Je super, že si prácu vieš prispôsobiť tak, aby si mala čas i na školu a nič nezanedbávala, lebo toto dokáže naozaj len málokto. Preto by mňa určite veľmi zaujímal nejaký in-depth článok o tvojom time managemente!
    Čo sa ale blogu týka — čo znamená "úspešná blogerka"? Osobne si nemyslím, že úspešným blogerom je ten, ktorá ma milión sledujúcich na Instagrame a jeho články majú tisíce kliknutí. Pre mňa je úspešným blogerom niekto, kto do svojho blogu dáva srdce a má verných sledujúcich; bez ohľadu na to, či je ich desať alebo sto. Ja ťa vnímam ako veľmi úspešnú tvorkyňu obsahu. Bars Atelier vo mne evokuje pokoj, harmóniu, estetickosť, a vidím aj tvoju kreatívnu dušu, ktorá sa za celou značkou skrýva. V online svete si oveľa väčšou inšpiráciou, ako si asi myslíš 🥰

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAM12 jednoduchých tipov na každý deň / Ako byť minimalistom

    OdpovedaťOdstrániť

Prečítania blogu

Sledovatelia blogu

Môj Pinterest