Najväčší darček k narodeninám

 Ešte nedávno by som si k 26 narodeninám priala niečo iné, než to o čom vám píšem dnes.

Chcela by som dovolenku v horách, nový notebook, kozmetiku, kabelku, nespočet vecí, ktoré sú určené iba na uverejnenie na sociálne siete a okrem chvíľkovej radosti mi nedajú nič. Prahla by som po všetkom, za čo môžem dostať zvonku externú validáciu, že som súčasťou davu.

Je to už ale chvíľa, kedy túžim iba po jednom.

Pred pár dňami som dala príspevok, v ktorom som napísala, že vám raz o všetkom poviem. Mám chvíle, kedy by som dokázala uverejniť tisícky slov, ktoré by zaručene strhli lavínu. Dokázala by som uviesť na pravú mieru mnoho vecí, vzťahov, skúseností, zážitkov. Dala by som zo seba všetko.

Ale vo finále mi to úľavu neprinesie.

Dnes nebude môj text zdĺhavý. Nebude ani plný sebaľútosti. Ani obviňovania samej seba, či nebodaj niekoho iného. Nebude o tom, kto a čo ma vedie k tomu čo sa stane.

Na sociálne siete a blog som prišla v roku 2014. Vyšla som na trh s kožou, s mnohými vecami, ktoré mohli radšej ostať iba v mojom vedomí. 

Kým som vtedy písala o duševných problémoch, bola som považovaná za divnú, chorú, či sťažovateľku. Ak by som tieto veci písala dnes, pravdepodobne by som už sedela v Teleráne a počúvala prívlastky hrdinky za to ako som to všetko zvládla.

Kým som vtedy brala mnohé rôzne spolupráce, počúvala som na seba názory aká som zapredaná. Dnes by som bola inšpiráciou, či takzvaným beauty guru.

Kým som vtedy dala pauzu tvorbe, stiahla sa do úzadia, či dokonca vyšla na svetlo s tým, že som sa stretla s virtuálnou šikanou, bola som považovaná len za niekoho kto chce pozornosť či klamárku. Dnes by mi bola vyjadrovaná podpora a pomocné ruky z každej strany.

Možno sa to nezdá, ale v tomto online svete som si prešla mnohým. Desiatkami rôznych eventov, desiatkami rôznych prajných či neprajných blogerských "kolegýň". Mnohými skrachovanými snami, nápadmi a víziami, ale aj projektmi ktoré zožali úspech. Mnohými konfliktmi, nedorozumeniami, ohováraním, klamstvami, nenávistnými komentármi a správami.

Popri množstve toho negatívneho čo som online priznala, je mnohokrát viac vecí, ktoré ostali len u mňa a nevie o tom nikto.

Budúci rok by to bolo 10 rokov mojej online prítomnosti.

Nehovorím, že bude. Zatiaľ to neviem. A má to dôvod.

Rozhodla som sa obdarovať samú seba s tým najväčším darčekom k mojim 26 narodeninám.

Rozhodla som sa darovať si rok.

Darovať rok sebe, svojmu rozvoju, pohybu, vzťahu so sebou. Chcem sa vzdelávať, chcem tvoriť. Chcem si vynahradiť všetky tie roky, ktoré boli častokrát iba slepým nasledovaním iných. Chcem si darovať všetok čas, ktorý som investovala do iných vzťahov na úkor toho so sebou. 

Dávam si rok, počas ktorého bude moja cesta iba mojou. Dávam si rok na dočerpanie energie, uzdravenie sa duševne aj fyzicky, uvoľnenie všetkej tej kreatívnej energie.

S prípravou som začala už nedávno. Opustilo ma značné množstvo kozmetiky, vecí ktoré som bezhlavo hromadila. Prerušila som kontakty, ktoré mi dávali viac negatívnych než pozitívnych pocitov. A niektoré kontakty sa prerušili samé, za čom som vďačná.

Neplánujem siliť môj osobný progres. Možno zistím, že som sa za rok nikam neposunula, a že už som tam kde mám byť. Možno budem dokonca trochu stagnovať. Možno sa stane niečo nečakané.

Za posledný rok som si prešla veľmi turbulentnými zmenami, a popri všetkých tých nádherných zážitkoch a skúsenostiach som často aj padla vysilená na kolená, duševne aj fyzicky. Mnohé som stratila, o mnohé som prišla. Mimo mnohých fyzických problémov, bolo a je aj moje psychické zdravie v zlom stave.

Potrebujem ten rok. A nezáleží na tom o koľko sledovateľov či spoluprác za ten čas prídem. Záleží len na tom, aby som sa takto o rok pozrela samú na seba, a nebola na sklonku vyhorenia, strácajúca kontakt sama so sebou.

Uvidíme o rok.